ALFADRACONIS

2. december 2012- Po náročnom absolvovaní Medezinárodnej výstavy v Nitre sme získali aj my to čo sme potrebovali ! ATENA ALFADRACONIS získala V1, CAC čím sa stala novou JUNIOR ŠAMPIONKOU SLOVENSKA. Všetci sa tešíme že sa naše ciele postupne napĺňajú. Gratulujeme Atenke :)

8. júna 2012 - Tak a máme to tu ! prvé úspechy našich "šteniatok" :) Dňa 8.6 2012 na národnej výsteve v Senci ATIS ALFADRACONIS získal V1, CAJC čím splnil podmienky na JUNIOR ŠAMPIÓNA SLOVENSKA !!! Srdečne gratulujeme a pevne veríme, že čoskoro pribudnú aj ďaľší :)

                                                                                                 

19. - 20. novembra 2011 - medzinárodná výstava DUO Nitracanis v Nitre. A boli tam!!! Moje baby a Vansonko tiež . Bolo mi trošku smutno, že som nebola aj ja, ale asi to tak má byť. Verím, že naši ma ešte budú brať na výstavy, veď ja som absolútne nekomfliktná a urobím všetko pre svoju "paničku". Ale ukľudnilo ma to, že každý deň boli iba jedna z dievčať a v doprovode svojho tatina. Bola som presvedčená, že pri takom množstve hocijakých psov,  ktorí sú na medzinárodných výstavách, ich Vansonko ochráni. Nesklamal môj zlatý !!! Dievčatá dostali titul "Veľmi nádejná 1 " . Pani rozhodkyňa ich pochválila, iba Assienke povedala, že sa musí viac socializovať. Trošku na ňu zavrčala. Ale to je Assienka - celý tatinko :))) Sme všetci spokojní a šťastní, že všetko dobre dopadlo. 

12. novembra 2011 - tak moje dcéry Aténka a Assienka majú za sebou prvú vystavu. V Bernolákove sa dnes konala klubová výstava ČRT-ov a dievčatá sa na nej predviedli v plnej paráde. Prvý raz strihanie a potom predvádzanie sa pred pani rozhodkyňou. Ale nie len ony, ale aj môj syn Aegyptus, ktorý sa už volá Kenny sa bol ukázať. Teda je z neho riadne chlapisko, vyrástol do krásy. Vôbec im nevadilo všetkým, že sa tak dlho nevideli, hrali sa spolu tak, ako keď boli malí na jednom dvore. Všetci si vyslúžili titul "Veľmi nádejný" dostali veľa pochvaly, prvé ocenenie (sošku) a išli domov. Ako ich maminka, som na nich veľmi hrdá. Moji prvorodení !!!! 

11. septembra 2011 - šteniatka vyrástli a pomaly sa s nimi lúčime. Nové domovy už majú Atisko od 22.7.2011 v Púchove, Aegyptusko od  28.7.2011 v Banskej Bystrici - Závadke a Aresko od 10.9.2011 v  Krásnej hôrke. Prajeme veľa veľa šťastia a krásne dni strávené so svojimi novými majiteľmi. Nám zostávajú nezabudnuteľné zážitky na ktoré budeme vždy spomínať.

22.júla 2011 - dni sa míňajú, čas plynie a šteniatka rastú. A tak prišiel čas prvého rozlúčenia sa s ATISKOM. Dnes odišiel do svojho nového domova k Slavke do Púchova. Všetci veríme, že v novom domove sa mu bude páčiť a že bude z neho slušný a vychovaný psík, tak ako je jeho mamča a tatino. Tak ATIS veľa, veľa šťastia a hlavne lásky od už teraz tvojich najbližších. 

20.apríla 2011 - dnes poobede mi bolo akosi čudne. Stále ma niečo tlačilo, mala som pocit, že sa mi chce ísť na malú aj veľkú potrebu, ale stále nič. Bolo to veľmi zvlášne. Potom ma naši zbadali ako sa snažim a zobrali ma do domu na nové miesto, ktoré kúpili a hovorili tomu že pôrodnica. Tam som si ľahla asi o 17:00 hod. a v bušku mi robilo hrozne - sťahovalo sa mi samé od seba, ale vracať sa mi nechcelo. A zrazu to prišlo... niečo sa zo mňa začalo tlačiť von. Musím povedať, že mi naši veľmi pomáhali a tak som sa aj ja veľmi snažila to vytlačiť zo seba von. A hádajte čo to bolo? Narodilo sa mi šteniatko a dali sme mu meno ATIS. Tak som si vydýchla, že to mám za sebou, ale iba na chvíľku lebo za 30 minút vyšiel AEGYPTUS, po ňom za ďalších 30 minút ASSIENA. No a začínala som mať toho dosť. Tak som si povedala... "stačí moji zlatí, musím nabrať trošku síl". Ale o 23:12 sa ukázal na svet ARES a potom o 04:20 hod. konečne posledná ATÉNA. No  tak to bola iná makačka, toľko detí priviesť na svet. Ale sú úžasní a sú moji. Aj Vanson bude na nich pyšný keď ich uvidí - veď je OTEC no nie? :)

25.marca 2011 - dnes ma zobrali na veterinu. Nič nie je horšie ako keď pes nevie čo s ním idú robiť. Pán doktor namiesto injekcie zobral do rúk holiaci strojček a ja som si vydýchla že to nebude až také zlé. Potom mi vyholil kúsoček srsti na brušku, zobral nejaku tyčku na ktorej bola studená hmota a hladkal ma s ňou po tom vyholenom. Ešte len začal a hneď našim zablahoželal. Už je to jasné aj mne - budem mamina, lebo v brušku nosím svojich malých prckov. Povedal že na tom kúsku čo vyholil vidí tri šteniatka. Takže zatiaľ neviem koľko ich tam ńaozaj je. Len dúfam že budú poslušní a nebudú moc pažraví, lebo "JA" som už teraz hrozne. Uvidieť by sme ich mali okolo 20. apríla 2011. Vanson je hrozne pyšný na to že je taký šikovný. Tak sa všetci tešíme - hlavne my rodičia !!!!

21.februára 2011 - tak a dnes sme si to s Vanom zopakovali. Vansonovi sa už až tak  nechcelo ako včera. Trvalo mu to dlhšie a trošku mi šiel na nervy. Ale nakoniec sme si to obidvaja užili. Cítime sa akosi inak, viac  dospelo.  

20.februára 2011 - no dnes sa udiali nové veci. Desať dní mňa a Vansona držali každého zvlašť. Je fakt že mi išiel pekne na nervy predtým keď zistil že sa háram. Bol úplne otravný. Potom nás každého zvlášť zavreli a dnes po 10 dňoch prišla poradkyňa chovu a obidvoch nás pustili. Ten Vanson bol úplne že čudný. Vrhol sa na mňa ako divý. Tak som mu utekala. Veď čo som blbá aby som si nechala robiť so sebou čo chce on. A ešte sa chcel po mne gniaviť - no určite! Ale potom ma naši chytili a Vaňo robil prvý krát také veci, ktoré som ani ja nepoznala. No musím uznať že to nebolo až také nepríjemné a celkom nám to spolu išlo. Neviem čo to bolo ale odvtedy sa mi Vanson akosi viac páči. Naši hovorili tomu že KRYTIE. Takže máme za sebou obidvaja prvé krytie.

20.-21.novembra 2010 - mame za sebou posledné výstavy v tomto roku. Za dva dni sme absolvovali NITRACANIS aj klubovú výstavu. Najdôležitejšie bolo to, že Vanson bol zaradený do chovu, čomu sa všetci tešíme. Odniesli sme si domov : Brissi - ResCAC v triede šampiónov a Vanson ResCAC v triede strednej. Obidvaja sme boli v týchto vyšších triedach po prvý raz a sme v celku spokojní. A viac už nebudem komentovať .

22.augusta 2010 - no po dlhom čase zasa výstava vonku DUODANUBE, bola na dostihovej dráhe v Blave. Bol fakt veľmi teplý deň. Naši nám našli perfektné miesto pod obrovskou lipou a okolo krásny priestor. Takže sme mali od každého pokoj. Je fakt že kým sme šli do kruhu tak sme čakali 3 hodiny, ale medzitým sme si aj pobehali. V kruhu bolo teplo na skapanie. Nakoniec sme to obidvaja zvládli a odniesli sme si domov: Vaňo - V1, CAJC, Junior BOB... a ja posledného potrebného V1, CAC, aj Res CACIB a tým som zároveň získala titul ŠAMPIÓN KRÁSY SLOVENSKA. Medzi nami, mne je to úplne jedno ani neviem čo to pre mňa znamená, ale naši sa tešili a keď sa tešia oni tak som spokojná aj ja.

20.júna 2010 - dnes sme hned skoro ráno naskočili do kufra nášho auta a odišli sme do Brna na výstavu INTERCANIS. Po ceste sme sa v Blave stretli so Žiganom Elbrussia a spolu sme absolvovali túto výstavu. Bola v celku príjemná. Pekné prostredie, veľké haly, dostatok miesta a príjemný rohodca. Ja som dostala V3 a Vaňo V1 CAJC a Junior BOB. Naši boli spokojní a my tiež. Vždy prídeme uťahaní, ale výlety aj tak milujeme.

7. mája 2010 - asi pred dvoma týždňami začal Vanson s výcvikom poslušnosti, všetci hovoria o nejakých pracovných skúškach ale ja vôbec neviem o čom je reč. Momentálne chodím aj ja (brissi)  do školy ( na cvičák) kde je mám veľa nových kamarátov či psích alebo ľudských. Je tam veľmi veľa pachov , takže mám vždy čo robiť. Ja sa stretám na cvičáku nielen s novými vecami ale aj s novými povelmi a cvikmi. Začala som behať agility. Zatial ešte len začínam , ale myslím že to zvládam na 1. Začiatky sú vždy veľmi ťažké , ale moja panička hovorí že som veľmi šikovná a účenlivá. Agility by mi mohli sadnúť, nakoľko som ohybná a vrtká. Vanson zatial prostredie na cvičáku vníme len štekotoma vrčaním , ale myslím si že on si na to zvykne ( je to len puberta :D) . Jeho by agility nebavili pretože je lenivý a veľký macko , zato poslušnosť sa naučiť vie  pomerne rýchlo. Sme šikovní a zvládneme to . Chce to iba tvrdú prácu a pravidelné cvičenie.

8. január 2010 - prešiel polrok a je to tu znova - háranie. Tento raz to ale majú naši veľmi, veľmi zložité, lebo Vaňo sa už cíti veľký chlap a stále na mňa vyskakuje. Tak nás oddelili aby sme nenarobili hovadiny. Stále na nás dávajú pozor. Mne osobne je to jedno, ale Vaňo je neskrotný - šteká celú noc, zavíja, kňučí - no katastrofa. Dávame im doma riadne zabrať. A aby toho nebolo málo tak sa hárame obidve - Ja  aj Dejzi. SUPER!!!

 

31.decembra 2009 - to čo majú ľudia za  nezmyselné zvyky oslavovať Nový rok tak, že robia obrovský rámus, svetielkujú sa a búchajú. Nám psom to pripadá teda fakt primitívne. A že oni majú druhú signálnu? To asi ťažko. Ja Brissina som sa tak hrozne bála, keď ma dali von vyvenčiť a v tom niekto vystrelil, že som od strachu ako sa dostať dovnútra obhrýzla celý rám na balkónovom okne. Vaňo je asi hluchý, lebo tomu to vôbec nevadilo. Tí samci sú asi niekde inde oproti nám fenám. Sme jemnejšie a citlivejšie - tým to bude. Som rada, že to skončilo, bola to hrôza.

5.-6.decembra 2009 - MIKULÁŠ - Tento ľudský sviatok sme oslávili na medzinárodnej súťaži Nitracanis. V sobotu Vaňo zaštekal na rozhodkyňu a tak si za trest od nej vyslúžil iba známku "Nádejný". Ale to sa mu odpúšťa, pretože to bola jeho prvá výstava v hale a celkovo druhá. Za to v nedelu  všetko napravil, bol poslušný, krásne behal aj stál a asi mu bol aj rozhodca sympatický, začo si vysúťažil ocenenie "Veľmi nádejný 1". Ja Brissi som v sobotu získala ocenie "RESCAC" a v nedeľu som vyhrala "CAC" a "RESCACIB". Čo to znamená? No predsa to, že som v tomto roku získala 3x CAC. Ešte jeden v roku 2010 a som šampión Slovenska. Všetci sme sa tešili a hlavne sme prespali zbytok dňa. Ten blázninec na výstave - množstvo psov - nás fakt unavuje. Foto najdete v sekcii "Výstavy".

10. novembra 2009 - No "páni" naša Miška si rozmyslela, že rasa ČRT-ov je veľmi málo známa na Slovensku a vybavila v redakcii časopisu "Pes a mačka" prezentáciu nás Črtíkov. Okrem toho, že musela do termínu 13.11.2009 zaslať články o nás psíkoch, potrebovala aj profi foto. Zosúladiť termín uzávierky s termínom fotografovania nebolo vôbec jednoduché. A čo, keby len to, ale zabezpečte aj priaznivé počasie! A práve v tom období lialo každý deň ako z krhly, celé dva týždne. Ale ako to už býva, nakoniec to všetko dobre dopadlo. Vystihli sme počasie tak, že asi na hodinku sa vyčasilo a práve vtedy sa uvolnil aj profi fotograf pán Braňo Herchl. Trošku viac pofukoval vietor, ale on to zvládol- veď je nejaký profík! Stihli sme uzávierku v redakci, a ak všetko pôjde dobre, dočítajú sa o nás ČRT-och ľudia v časopise "Pes a mačka" v novembrovom vydaní čísla 10. Niektoré foto najdete aj u nás vo fotogalérii.

Stránka profi fotografa Braňa Herchla: www.branoherchl.sk  bola s ním perfektná spolupráca.

10. októbra 2009 - Dnes na World Dog Show získal JUPITER s Zolotogo Grada, ktorého majiteľkou je Starshinova Marina a chovateľkou Zolotova Svetlana, v triede otvorenej V1- CAC, vrámci tried získal CACIB a BOB. Okrem toho získal najvyšší titul Svetový šampión - pes.  Srdečne blahoželáme!!!! Výsledky najdete v sekcii "Výstav" v záložke World Dog show.

9. októbra 2009 - Pri Svetovej výstave 2009, ktorá sa koná po prvý krát v histórii tento rok v Bratislave, sa konala aj Špeciálna klubová výstava ČRT-ov vo Viničnom. Naši sa rozhodli, že sa tento rok nezúčastníme. Vaňo je ešte maličký a ja som vo veku 2,5 roka t.j. v triede otvorenej do ktorej môžu ísť feny až do 7 rokov. Keďže konkurencia je obrovská, lebo sú tu všetci chovatelia z Ruska, naši sa rozhodli, že nebudú pokúšať šťastie. Rozdáme si to na budúci rok na svetovke v Dánsku. Boli sa  pozrieť a hlavne zobrať Vaňovi rodokmeň od chovateľky p. Svetlany Zolotovej. No a samozrejme ukázať Vaňa. Bola s ním veľmi spokojná -  páčil sa jej! Na výstave bolo veľa krásnych psov a niektorích si nafotili. Vaňov dedko po mamine Bagire, ktorý sa volá Jupiter, vyhral šampióna.

        

20. septembra 2009 - Dnes sme sa boli zasa strihať u manželov Podroužkovích. Ja Brisska druhý krát a Vanson prvý krát. Bola som nervózna a išlo mi to riadne na nervy. Vanson pred strihaním vyzeral ako bundáš. Ja som na tom nebola až tak hrozne, lebo mi strih držal ešte od poslednej úpravy. Potrebovala som však dostrihať. No pááááni, ale keď sme po štyroch hodinách odchádzali, to ste mali vidieť aký sme boli obidvaja krásny. Aby ste boli v obraze čeknite do foto a uvidíte sami.

16-22. augusta 2009 - Tak moji milí, to bol supééér týždeň!!! Dovolenka s celou rodinkou na českej Šumave v dedinke Přední Výtoň pri jazere Lipno. Bývali sme v úchvatnom hotely Barborka v dvojizbovom apartmáne. Všade dlažba, čo mne aj Vansonovy padlo vhod. Výborný čistý horský vzduch okorenený vlhkom z jazera nám všetkým robil veľmi dobre. Ranné jašenie za hotelom niekedy aj v hmlách, potom raňajky, doobedný výlet, cez obed a najväčšie teplo odpočinok v chladnom apartmáne + obed. Poobedňajší výlet a denná pochúťka (jogurtík), no a večerná prechádzka po okolí, večera a kvalitný spánok v chladnejších nociach. Medzitým kúpanie v jazere, no jednoducho paráda. Naši hovorili, že najlepšia dovolenka akú kedy zažili. Vo fotogalérii máme pár fotiek.

15. augusta 2009 - Mám to všetko za sebou. Česanie - to som vydržala v pohodke, kúpanie-mám ho celkom rada, fúkanie-pospala som si pri ňom, aj keď 2,5 hodiny je fakt dosť aj pre mňa, strihanie - išlo mi riadne na nervy. Keď ma p. Podroužek dostrihal, bola som najšťastnejšia na svete. Dnes som absolvovala výstavu. Čakanie do poradia bolo nekonečné a ešte ma riadne znervózňoval vyholený strih na zadných nohách. Stále som si musela sadať, lebo sa to nedalo vydržať. Z toho vyplýva, že som ani nechcela poslúchať, keď chceli odo mňa aby som stála. Ale nakoniec to dopadlo výborne. Vyhrala som svoju kategóriu a získala V1 - CAC. Tento je v poradí druhý!!!

9. augusta 2009 - Dnes vážili Vansona, aby mali prehľad ako rastie. Tak vážení, ten prcek má vo svojich 11-tich týždňoch 15 kg a výšku v kohútiku 48cm. To je ale papkáč - čo? Ale musím sa priznať, že tak schuti všetko zje, že aj mne začalo viac chutiť. No "gazdina" má z nás určite radosť :-)))) . Tento týždeň bude zaberačka, lebo v piatok si idem dať urobiť výstavný strih. V sobotu je totiž DUODANUBE - výstava. Zasa ten istý maratón - rozčesanie, kúpanie, fúkanie, strihanie a potom do výstavného kruhu. Lenže to nie je všetko. Hneď ako sa vrátime z výstavy, nabalíme na týždeň veci a odchádzame na dovolenku do Čiech - na Lipno. Ideme celá rodinka, ja a tiež malý Vanson. Už sa teším, aj keď neviem či ten malý krpec bude vládať chodiť po lese. Uvidíme, nafotíme a hodíme na web. Držte palce!!!

17.júl 2009 -  Včera 16. 7 2009 prišiel nový člen do našej rodiny, čierny ruský teriér menom VANSON S ZOLOTOGO GRADA, narodený 13.5.2009. Na veterine ho odvážili a jeho váha je 8,03 kg. Privítala som ho aj s mojou spolubývajúcou kamarátkou veľmi dobre. Sme spokojné, že tu máme už aj nejakého psieho chlapa .

2.máj 2009 - Tak vážení toto bol teror. Štyri hodiny ma obidve naše baby česali. Každý kúsok srsti samostatne. Je fakt, že som si počas zimy narobila "DREDY" a ešte sa mi z nich vytvorili chuchvalce, ale mne to až tak nevadilo. Po úmorných štyroch hodinách prišlo na rad kúpanie vo vani a so šampónom, no a potom ešte dve hoďky fénovanie. Večer som ľahla zničená. A ako som si všimla, nie len ja. Na druhý deň som po dlhšom čase navštívila svoju "dvornú" pani kaderníčku, ktorá zo mňa urobila niečo nové. A to všetko preto, že sa blíži výstava. Nachystaná som "face" aj vedomosti sú v pohodke. V piatok vyrážame a v sobotu to završíme!

25.apríl 2009 - Zimu mám za sebou a tá jar sa mi páči. Všade plno vôní, vonku krásne, príjemný vzduch, veľa priestoru na behanie. Všetci sa zdržujeme viac vonku, ako v dome. Naši vysádzajú kvety a ja im pomáham. Musím sa zapájať - zaslúžia si, aby som im pomohla. Nie vždy ma chvália, ale postupne sa určite naučím chápať o čo im ide. Do záhrady sa  nedostanem, lebo je odhradená, tak sa iba prizerám spoza plota. Chystám sa na výstavu. Najprv máme 8.mája 2009 klubovku a potom hneď 9.mája 2009 idem na DUO Danube Bratislava. Mne osobne je to úplne jedno ako to dopadne, ale určite sa budem snažiť zo všetkých síl, aby som našim urobila radosť. Veď to poznáte, všetko je to o rozhodcoch a ich sympatiách. Držte nám palce, foto pridáme.

1.november 2008 - dnes bola klubovka. Pretože som so srsťou po operácii nebola ešte úplne super,tak ma naši neprihlásili. I  napriek tomu som sa bola pozrieť na kamarátov, ktorí sa zúčastnili. Popri tom ma naša rozhodkyňa premerala, komplet skontrolovala a prehodnotila. Keďže som spĺňala všetky podmienky, dostala som BONITÁCIU - čo znamená, že ma zaradili do chovu. Naši sú všetci spokojní, no a ja tiež. Rada im robím radosť!!!

8.október 2008 -  Skákala som len 2 dni. Dnes ráno keď som skákala cez plot som sa zachytila. Na boku hrudníka som si rozhrhla 12 cm kožu. Nebolo to hlboko ale štípalo to riadne. Naši prišli skôr domov aby ma zobrali k veterinárovi do Pezinku. Pán Frej mi pichol malú dávku anestézie a začal šiť. Dostala som 12 štichov a to 2 nylonové a 10 z ch. ocele. Dostala som aj lieky (antibiotika) ktoré musím užívať ráno a večer.  Keď sme prišli domov tak som ešte tvrdo spinkala, no po chvílke som sa prebrala a pokúšala sa chodiť. Teraz ležim na paplóne ktorý mi dali naši a oddychujem. Všetci dúfajú že prestanem skákať . Ešte si to rozmyslím!!! 

Foto keď sme prišli domov ešte spinkám !

   

 

5.októbra 2008 -   Prišla som do veku kedy sa prejavila moja inteligencia a šikovnosť . S Miškou usilovne trénujeme cviky na pobavenie. Už viem : slalom medzi nohy, skákať cez chrbat , skákať cez kruh rôznymi spôsobmi , kotúľať po zemi , slalom dozadu ... atď.  Super ma to baví ! Dnes som vyskúšala čo som sa naučila priamo v praxi . Zistila som že sa dá ľahko preskočiť múrik rovno na ulicu. Naši sú z toho v šoku. Rozmýšľajú ako mi v tom zabrániť. Nechápem prečo keď ma to naučili !!!

15.septembra 2008 -    Som 9 týždňov od hárania a zasa ma postihla tzv. pseudogravidita (falošná brezosť) .  Takže som dnes (15.9 2008) "porodila" tento raz malé ale šedé pískacie prasiatko.  Mám s ním strašne veľa starostí. Starám sa o prasiatko ako riadna maminka. No a naši doma majú "obrovskú" radosť že stále otravujem a kňukocem. :-)  Ale raz až budem rodiť naozaj , tak budem na výchovu pripavená a nič ma neprekvapí.

13.júla 2008 -  a je to tu zasa. Po šiestich mesiacoch sa zasa háram. Zasa mi obliekajú tie trapné nohavičky, ale je fakt, že teraz v lete som skoro stále vonku, takže vtedy mi s nimi dajú pokoj. Chodí okolo nás viac psov, ako kedykoľvek predtým. Neviem o čo im ide. Iba sa čudujem, že ich stále ich páni púšťajú na prechádzku samých. Je pravda, že školáci májú prázdniny. Ale ,že by sa to vzťahovalo aj na psov? Potom neviem aké kritériá musí spĺňať psík na to, aby mohol mať prázdniny a chodiť na prechádzky úplne sám, no a hlavne okolo nášho domu. Vie mi niekto poradiť? Keď je budem mať prázdniny určite sa nebudem prechádzať okolo nás, ale si to zamierim niekde, kde to ešte nepoznám.

16.-18.mája 2008 - tri "nabité" dni plné zážitkov, dojmov, únavy a zábavy. Tak som ich prežila ja. Konali sa tri výstavy - jedna špeciálka a dva dni Springduodanube. To bolo okolo mňa psov, všetky rasy! Stretla som tam moju kamarátku Lujzu od Kratochvílovcov z Malaciek, zasa som videla môjho tatina David Čierny sen - zvaný Dišo od manželov Viskupových zo Stupavy a tiež moju spolusúťažiacu Boru z chovnej stanice Elbrussia od p. Podroužka z D. Stredy. S nimi sa stretnem vždy iba na výstavách. Bola to po dlhšej dobe zmena i keď únavná, ale pekná. Mám trošku problém s podváhou. Naši však na tom už pracujú, aby som sa dostala do normálu. Poradili sa s chovateľmi a veria (ja tiež) že onedlho sa môj stav zlepší. Bolo to vidieť aj na umiestneniach - neboli najlepšie, no boli sme všetci radi, že som si udržala ocenenie

- výborná -

Pár fotiek s kým som sa stretla: 1. tatino - Dišo,  2. kamarátka Lujza,  3. spolusúťažiaca Bora od p. Podroužka

Linky na ich web najdete v sekcii Odkazy

  

8.marec 2008 -  dnes som "porodila" malé šteniatko - prasiatko. Mám s ním veľa roboty. Všetci hovoria o nejakej pseudogravidite, čiže falošnej brezosti, ale ja im vôbec nerozumiem. Je mi to jedno. Veď mám toľko starostí ako riadna mama. Síce to moje štenietko sa nehýbe ani nepije mliečko, ani nekňučí, ale ja sa riadne starám. To šteniatko, ktoré som si našla medzi hračkami som síce doteraz nemala moc rada, ale teraz sa stalo mojím najobľúbenejším. Takto som si s ním pospala.

    

6. január 2008 - a je to tu. Postretlo ma prvé háranie. To je teda nepríjemné. Aby som sa stále starala o hygienu. Keď som mala byť v dome , tak mi kúpili psie nohavičky. No a to už si dovoľujú moc. Čo som nejaký človek? Nepáči sa mi to, nechcem to. Vôbec ma tu nikto neberie vážne? Čo tu nemám v tejto rodine žiadne slovo?

31.decembra 2007 - dnes je akosi rušno. No a tá noc... to vôbec nechápem. Načo toľko buchotu a svetiel. To čo má byť? Takto v noci robiť takýto hunbung. Veď sa má spať. To je hrozné. Dúfam že to nebude bývať často.

18. -19.augusta 2007 - v tieto dni som bola na výstave v Inchebe Bratislava a predstavte si s kým som sa tam stretla: So svojimi súrodencami Aňuškou a Alexandrom, no a hlavne so svojou maminkou Cami. Bolo to pekné stretnutie, ale už ma to viac ťahalo k mojej rodinke. Ako som dopadla na výstave najdete v sekcii "Výstavy". Výstavy mi nevadia, celkom v pohode ich zvládam, ale po dvoch dňoch toho bolo fakt dosť.

20.júla 2007 - dnes sa všetci niekam chystali. Balili veci do auta, všetko kontrolovali. Aj moje veci boli nabalené, čo znamenalo, že asi pôjdem aj ja . A bolo to tak. Naskočila som si do autíčka do kufra na svoje obľúbené miesto, ešte som sa pozrela cez okno ako sa vzďalujeme od domu a potom som zaľahla. Cesta bola dosť dlhá, taká obyčajne nebýva, ale mali sme prestávky. Takže som si pobehala po parkoviskách a pokračovali sme ďalej. Prišli sme do rekreačnej oblasti ktorej všetci hovorili Krpáčovo. Ten perfektný čistý horský vzduch ma úplne zložil. Večer sa super ochladilo a ja som z toho bola úplne  hotová. Spávala som v hotelovej izbe, alebo na balkóne. Chodili sme sa kúpať a tiež do hôr. Páčili sa mi nové vône a tiež pachy, ale najviac som si vychutnala ľadový horský potok. Tak z toho sa mi vôbec nechcelo vyjsť. Boli sme tam týždeň, bolo tam krásne ale tešila som sa už aj domov.

12.mája 2007 -  dnes bol iný deň, ako tie doteraz. Pred troma dňami ma "naši" zobrali do auta a odviezli ma k tam, odkiaľ si ma pred mesiacom zobrali a kde som naposledy videla pána a pani Karešových - boli sme u p. Heldovej, chovateľky ČRT. Ona má doma veľa takých psíkov ako som ja, ibaže trošku väčších. Okrem toho má doma PSÍ SALÓN, kde nás psíkov skrášľuje. Aj mňa sem priviezli a ona mi trošku upravila moju ešte krátku srsť. Ale dnes sme šli na výstavu. Bola to moja prvá výstava. Bolo to zvláštne. Hrozne veľa ľudí, a ešte viac psíkov. Každý bol nejaký a vždy rovnakí boli akosi pospolu. Ľudia ich hladkali, česali, strihali. Potom s nimi behali dookola, stavali ich do zvláštnych postojov a oní poslúchali tak ako to chceli ich majitelia. Všade bola veľa rôznych pachov a veľa štekotu a brechotu. My sme prišli ku psíkom ktorí boli takí ako moja maminka. Ale maličký ako ja tam nebol nik. Stále som sa obzerala a dávala pozor či tam nezbadám moju mamu Cami, ale márne - nebola tam. Moja Miška ma zobrala do kruhu a tam sme spolu behali, dávala ma do postoja a zadnúť. Robila som to tak poslušne ako všetci odo mňa starší psíci. Bola som na seba pyšná, lebo som dostala veľkú pochvalu. Aj diplom som dostala aj vyznamenanie. Naštartovala som svoju dráhu vystavovania.

         

23.apríla 2007 - prvý deň v novom. Všetci okolo mňa boli veľmi milí. Okrem toho som spoznala dve nové kamarátky kokršpanielky menom Dejzi a Alma. Dejzi má 7 rokov a Alma je jej dcéra ktorá má 3 roky. Dejzi sa so mnou skamarátila hneď, je to staršia skúsená dáma a určite cítila že som malé šteniatko, ktoré potrebuje nejakú psiu oporu. S Almou to je ťažšie. Cíti ohrozenie postavenia v rodine. Ale ja tomu ešte aj tak nerozumiem a pokúšam sa o prieteľstvo. Keď som veľmi dotieravá zachraňujú ma pred Almou moji páničkovia, alebo Dejzi. Prvý deň v novom prostredí bol vyčerpávajúci, plný nových zážitkov, pekných pocitov. Mala som toho dosť a tak som si hľadala miesto, kde si uložím hlávku a vo svojich sníčkoch budem spomínať na chíle strávené pri maminke a svojich súrodencoch. Pocit domova mi nahradili teplé ruky mojej novej rodiny. Boli prítulné a citlivé. Začínalo sa mi to páčiť -  i keď mi bolo ešte smutno.

                    

22. apríla 2007 - dnes mi je smutno. Pán a pani Karešoví mňa aj Arnyho naložili do auta. Najprv sme si mysleli, že ideme na výlet. Bolo nám síce divné, že maminka s nami nejde a zostala doma s Anuschou a Alexandrom, / lebo ostatní súrodenci už v predchádzajúcich dňoch niekam odišli /,ale to sme nechápali. Cesta bolo strašne dlhá a mali sme jej dosť. Keď nás vyložili z auta boli sme veľmi ďaleko od maminky aj keď to sme nevedeli, ale možno sme to cítili. Priviezli nás na Slovensko, kde si mali pre mňa prísť noví majitelia. Arny mal pred sebou ešte dlhú cestu o niekoľko dní až do Slovinska, ale to netušil. Ja som cítila zvláštne napätú atmosféru. Pán Kareš bol veľmi smutný a dosť ma pestoval na rukách. No a potom prišli - moja nová rodinka. Boli ku mne milí, ale cudzí. A tak po chvíľke zoznamovania sa, ma naložili do auta a vybrala som sa na novú cestu mojim životom, bez maminky a súrodencov.

1. apríla 2007 - ja a moji súrodenci máme všetci okolo 5 kg. Dnes sme dostali ČIP a tiež každý z nás svoj vlastný rodokmeň. To znamená, že všetci máme už svoje mená. Zdá sa mi, že okolo mňa je veľa zaujímavých vecí. Všetci niečo ňucháme so svojimi ňufáčikmi, stále pobehujeme a maminka nás z diaľky pozoruje. Je pravda, že po nás je trošku neporiadok, ale upratovať nás nikto neučil. Asi to Karešoví potom dajú do poriadku. Musíme robiť prieskumy, aby sme toho vedeli čo najviac. Niekedy, keď to už preháňame s tým vymýšľaním, robí s nami poriadky aj naša maminka. To poslúchanie nie je bohviečo!!!

   

10. marca 2007 - máme všetci tri týždne a už sa na svet pozeráme svojimi očkami. Ale zatiaľ ich máme všetci modré. Už nám začínajú rásť aj zúbky, čo sa maminke nie veľmi páči. Preto nás pán a pani Karešoví dokrmujú, aby sme nestralili na váhe.

 28.februára 2007 - dnes sme sa vážili a mám už 800 g. Ako poznávacie znamenie som dostala žltý obojok. Mlieko od maminky mi veľmi chutilo a tak pomaly, ale isto som svojich súrodencov dobiehala. Dobre sa napapať a potom zdravý spánok hore bruškom v maminkinom lone. Takto som si to užívala počas mojich prvých dní.

      

 17.februára 2007 - to bol ten deň, kedy som prišla na svet v poradí siedma z deviatich súrodencov. O 19,35 hod. som si povedala " a stačilo, idem von. A bolo to!" Moja váha bola 400 g. Bola som jednou z najmenších "ocáskových" slečien, tzn. že môj chvostík mi pán veterinár nezobral. Bola som síce "prcek", ale od nikoho som si nenechala brnkať po ňufáčiku. A tak po vytrvalých bojoch so svojimi súrodencami som si vždy vybojovala to najlepšie miesto.